K najvýznamnejším počinom nadšencov školského športu na Slovensku  nesporne  patrí  vytvorenie uceleného ( a podotýkame, že  v Európe ojedinelého ) systému školských športových súťaží, každoročne aktualizovaného  KALENDÁROM. Jeho prvou podobou bol program celoslovenskej olympiády detí a mládeže KALOKAGATIA 1992.  V priebehu nasledujúcich  desaťročí  sa v ňom objavilo celý rad  súťaží, spravidla rozdelených do dvoch vekových kategórii – žiaci a žiačky základných škôl,  študenti a študentky stredných škôl.  Iné vekové kategórie sú vyhlasované len výnimočne. Obsah KALENDÁRA  rešpektuje  predovšetkým  tradície konkrétneho športu na Slovensku, aktuálny záujem detí  oň a v neposlednom rade  aj personálne a materiálne možnosti.  Výnimočnosť „nášho“ KALENDÁRA spočíva najmä v tom, že je úzko prepojený na plnenie hlavného poslania mládežníckeho športu – získavať  deti a mládež pre pravidelné športovanie, svojim podielom prispievať  k zvyšovaniu ich športového majstrovstva a v neposlednom rade spájať  šport  s kultúrou, výchovou a vzdelávaním. Zostavovanie kalendára má svoje pevné pravidlá  a najmä logiku – vekovými kategóriami začínajúc, cez termíny  až po postupovú  náväznosť.  

 

Slovenský školský šport v uplynulých dasaťročiach  si veľmi úspešne počínal aj v kontaktoch so zahraničím.  Hneď po založení SAŠŠ sa táto organizácia stala riadnym členom  ISF (International School Sport Federation) a pár mesiacov nato odcestovala do zahraničia aj prvá výprava slovenských školských športovcov.  Tvorili ju cezpoľní bežci, ktorí v Portugalsku obsadili ako kolektív  skvelé piate miesto.  V ďalších rokoch sme sa dočkali aj umiestnení na pódiu. Celkový počet medailových umiestnení sa v súčasnosti blíži k stovke.  Významným vkladom do histórie ISF sme prispeli aj na diplomatickom poli. V orgánoch aj v komisiách tejto medzinárodnej organizácie úspešne pôsobili V. Grieger, J. Bartík ( bol dokonca podpredsedom ISF) , J. Dančík, A. Harna, a R. Králik.  

Za najúspešnejšiu oblasť slovenského školského športu v medzinárodnej činnosti však považujeme organizáciu medzinárodných školských majstrovstiev ( pozor – nie MS). 

V približne desiatich športoch sa organizujú každé dva roky.  Miesto ich konania schvaľuje Exekutíva ISF na základe prihlášok členských organizácii. Z tohto pohľadu aktivitu Slovenska možno považovať za obdivuhodnú. V rokoch 1996 -2010 sme u nás privítali účastníkov školských šampionátov v atletike ( Banská Bystrica), volejbale (Komárno), stolnom tenise (Senec), orientačnom behu (Pezinok), cezpoľnom behu (Liptovský Mikuláš), a florbale (Trenčín). Šesť vrcholných podujatí v priebehu 12-tich rokov!! Slovensko svojou rozlohou určite patrí k najmenším členom  ISF, no počtom zorganizovaných podujatí konkuruje tým najväčším. A to už je čo povedať.

 

Významným pomocníkom pri organizovaní školských športových súťaží a ďlších súťažných či nesúťažných podujatí v minulosti boli a v súčasnosti sú aj viaceré periodiká – tlačené i elektronické.

Úplne na začiatku to bol SPRAVODAJ ŠTK  vychádzajúci príležitostne 5 – 6 krát ročne a úzko korešpondujúci s KALENDÁROM školských športových súťaží , ale aj s PREHĽADOM VÝSLEDKOV“   v predchádzajúcom školskom roku.  

Najväčšiu popularitu medzi učiteľmi i žiakmi na Slovensku si však získal mesačník s pravidelne meniacim sa názvom, a to každé štyri roky podľa miesta konania najbližších letných olympijských hier. Začalo sa to ATLANTOU a postupne nasledovali ATÉNY, SYDNEY, LONDÝN, PEKING, RIO DE JANEIRO... Redakčný kolektív momentálne pracuje nad koncepciou nového periodika s názvom PARÍŽ. Jeho prvé číslo uzrie svetlo sveta už v I. štvrťroku  budúceho školského roka  a jeho elektronická podoba bude viazaná na webovú stránku o.z. Kalokagatia na Slovensku. 

 

Pod týmto názvom sa zrodilo dielko, ktoré jeho autorský kolektív venoval 20.výročiu vzniku SAŠŠ. Zaujímavým spôsobom sú v ňom zobrazené  dve dekády nášho školského športu po „nežnej revolúcii.“ História síce nie je príliš dlhá, ale o to úspešnejšia. Je to publikácia o ľuďoch a ich nadčasových skutkoch, o ich obrovskom nadšení i nezlomnej vôli prekonávať prekážky. Nie je to síce žiadne „umelecké dielo“ na úrovni literárnych klasikov, ale podmienky a ťažkosti, v ktorých sa zrodilo si zaslúži prinajmenšom úctu. V najbližších dňoch budú na tejto webovej stránke zverejnené podrobné  informácie o pokračovaní  spracovania  ďalšej kapitoly histórie školského športu na Slovensku. Prezradíme len hlavný zámer - spojenie faktov so spomienkami konkrétnych ľudí.    

 

Školským športovcom na  Slovensku sú okrem postupových súťaží  určené aj viaceré doplňujúce pohybové aktivity, ktoré napomáhajú vyplniť časové medzery v termínovníku  KALENDÁRA. Spolu s povinnou telesnou výchovou  a celým radom  regionálnych  ponúk  tohto charakteru výrazne prispievajú k zvyšovaniu  počtu športujúcich detí.

K takým ponukám rozhodne patria  pravidelne sa opakujúce  Školské dni športu.  História ich po prvý raz zaregistrovala v školskom roku 1996/97 ako neoddeliteľnú súčasť vtedy populárnych  jesenných DNÍ ŠPORTU NA SLOVENSKU.  Tie „naše“ pozostávali z netradičných disciplín  s cieľom osloviť a pritiahnuť k športovaniu čo najviac detí , najmä  tie, ktoré dovtedy  nestihli zaradiť šport do svojho denného programu.

K tomu mali poslúžiť  predovšetkým  nenáročné pohybové  aktivity. Nenáročné nielen z hľadiska materiálneho, ale hlavne z pohľadu čo najjednoduchších  pravidiel. Takými  sa ukázali napríklad súťaže v skákaní cez krátke švihadlo, žonglovanie s futbalovou loptou či penaltový festival v premieňaní pokutových kopov. Jadrom školských dní športu  však bol Memoriál Márie Zavarskej        ( štafety 10 x 1 km) pomenovaný po známej slovenskej novinárke, ktorá celý svoj aktívny  život  venovala mládežníckemu športu. Len tak pre zaujímavosť – v najlepších rokoch  v tejto súťaži štartovalo 12 – 15 tisíc žiakov základných  a študentov stredných škôl.

 

Základy dlhé roky populárnej súťaže aktivity základných a stredných škôl v Slovenskej republike   boli položené už na olympiáde KALOKAGATIA 1992.

Vtedy organizátori tohto významného podujatia zostavili poradie škôl na základe bodového zisku v jednotlivých športových súťažiach . V nasledujúcich rokoch  boli  spracované podmienky, ktoré prerástli rámec  celoslovenskej  olympiády.  Základom pre zostavenie poradia  škôl bolo umiestnenie na školských majstrovstvách Slovenska.  Postupne sa však kritériá dopĺňali a tak  sme sa dopracovali k známym  pilierom – výkonnostnému, účastníckemu a výchovnému.  Prvé celoštátne vyhlásenie ŠKOLY ROKA ( tak sa súťaž športovej aktivity škôl pomenovala) sa uskutočnilo v Bratislave  v školskom roku 2003/2004. Neskôr sa  tento projekt  obohatil aj o vyhlásenie výsledkov ankety  „NAJLEPŠÍ ŠKOLSKÝ ŠPORTOVEC ROKA“. 

Komplexnosť  pôsobenia  dobre  fungujúcemu systému  školského športu na Slovensku potvrdzuje aj systém motivačných prvkov. K tým najvýznamnejším nesporne  patria  ZÁSADY  OCEŇOVANIA .  Ich základom  sa stala medaila I.B. Zocha ( jeden z najznámejších slovenských pedagógov v minulosti), ktorá neskôr  získala svoju zlatú, striebornú  a bronzovú   podobu. Skutočným vrcholom tejto pomyselnej pyramídy je  však  KRIŠTÁLOVÉ SRDCE  tohto slovenského pedagogického velikána. Do povedomia širokej pedagogickej verejnosti  sa však dostali aj ďalšie  motivačné prvky.  Predovšetkým  ŠKOLSKÁ CENA FAIR PLAY  ( pre mládež i dospelých) ale aj zriadenie  SIENE SLÁVY  SLOVENSKÝCH TELOCVIKÁROV. 

 

Určite najstaršou ponukou KALENDÁRA školských športových súťaží je dlhodobá súťaž futbalových družstiev základných škôl. Je zaujímavá  najmä tým, že kopíruje hracie systémy vrcholných svetových či európskych futbalových súťaží akými sú Majstrovstvá sveta,  Majstrovstvá Európy alebo významné súťaže klubových mužstiev.  Zastavme sa pri najstaršom z týchto podujatí – LIGE MAJSTROV, ktorá pred niekoľkými  desaťročiami fungovala ako MALÝ POHÁR EURÓPSKYCH MAJSTROV. Jeho prvý ročník sa uskutočnil ešte v roku 1970/71.  Mal síce „len“ regionálny charakter, no účasť viac ako šesťdesiatich družstiev avizovala, že autor myšlienky trafil priamo do čierneho. V priebehu ďalších rokov sa okruh tohto futbalového regiónu  postupne rozširoval – až sa zastavil na hraniciach Slovenska.  Pri dobrej vôli ani toto nemusí byť konečná stanica. Uvažuje sa o návrhu medzinárodnej LIGY V4.

V čom spočíva atraktívnosť tohto nesporne zaujímavej súťaže?   Najmä   v tom – aspoň si  myslíme  – že súperiace kolektívy si v záverečnej fáze turnaja vyžrebujú názvy klubov ( štátov) z aktuálneho  práve prebiehajúceho  veľkého turnaja. Čo sa týka samotnej účasti,  600 – 700 družstiev zo všetkých slovenských krajov nie je žiadnou raritou.  Len pre zaujímavosť -  v školskom roku 1998/99 v našej LIGE MAJSTROV  hralo 792 prihlásených  družstiev.    

Na popularite našej „LIGY MAJSTROV“ nič neuberá ani fakt, že organizácia zápasov (dvojzápasov) je na bedrách samotných škôl.