„Nežná revolúcia“ bola skutočne nežnou. Napriek tomu – ako nárazový vietor - zmietla všetky smeti a povalila všetko prežité a prehnité. Ako to však pri revolučných vetroch býva,  vo víre zmien a udalostí sa so zlým a nepotrebným často zvezie i niečo dobré a užitočné. V tomto revolučnom roku tomu nebolo inak. A týkalo sa to aj športu a škôl, teda aj školského športu. Čo bolo dovtedy naplánované, dané či prikázané sa odrazu stalo neplatným alebo nežiaducim. Stovky učiteľov ( i telocvikárov) bolo úplne bezradných. 

Píše sa to aj v dnes už známej „pamätnici“ školského športu, pod názvom TAK ŠLI ROKY.  

Našťastie, našli sa odvážlivci, ktorí sa nezľakli hrozivej situácie. Naopak v „nežnej „ vycítili šancu posunúť slovenský školský šport výrazným krokom dopredu. Trebars naplnením niekoľko desaťročí starého (tak trochu sprofanovaného) hesla HODINU TELESNEJ VÝCHVY DENNE.

Jedna taká skupina pôsobila v Bratislave, druhá zasa v Trnave. Bratislavská partia videla východisko v založení v stavovskej organizácii telocvikárov, čo sa jej aj podarilo 3. júla 1991, keď v našom hlavnom meste bola založená Slovenská asociácia športu na školách.

Na druhej strane skupina nadšencov v "Malom Ríme" sa zaoberala obsahovou stánkou tohto procesu a inšpiráciu nachádzala v starogréckej kalokagatii. Po ročnom úsilí sa tejto skupine podarilo zorganizovať podujatie ktoré svojím prevedením dokumentovalo správnosť tohto podujatia. V dňoch 22. - 23. júna 1991 sa v Trnave uskutočnil festival športu a olympizmu pod názvom kalokagatia. Atmosféra tohto veľkolepého sviatku doslova chytila za srdce nielen jeho priamych účastníkov, ale aj širokú trnavskú verejnosť.