„Nežná revolúcia“ bola skutočne nežnou. Napriek tomu – ako nárazový vietor - zmietla všetky smeti a povalila všetko prežité a prehnité. Ako to však pri revolučných vetroch býva,  vo víre zmien a udalostí sa so zlým a nepotrebným často zvezie i niečo dobré a užitočné. V tomto revolučnom roku tomu nebolo inak. A týkalo sa to aj športu a škôl, teda aj školského športu. Čo bolo dovtedy naplánované, dané či prikázané sa odrazu stalo neplatným alebo nežiaducim. Stovky učiteľov ( i telocvikárov) bolo úplne bezradných. 

Píše sa to aj v dnes už známej „pamätnici“ školského športu, pod názvom TAK ŠLI ROKY.  

Našťastie, našli sa odvážlivci, ktorí sa nezľakli hrozivej situácie. Naopak v „nežnej „ vycítili šancu posunúť slovenský školský šport výrazným krokom dopredu. Trebars naplnením niekoľko desaťročí starého (tak trochu sprofanovaného) hesla HODINU TELESNEJ VÝCHVY DENNE.

Jedna taká skupina pôsobila v Bratislave, druhá zasa v Trnave. Bratislavská partia videla východisko v založení v stavovskej organizácii telocvikárov, čo sa jej aj podarilo 3. júla 1991, keď v našom hlavnom meste bola založená Slovenská asociácia športu na školách.

Na druhej strane skupina nadšencov v "Malom Ríme" sa zaoberala obsahovou stánkou tohto procesu a inšpiráciu nachádzala v starogréckej kalokagatii. Po ročnom úsilí sa tejto skupine podarilo zorganizovať podujatie ktoré svojím prevedením dokumentovalo správnosť tohto podujatia. V dňoch 22. - 23. júna 1991 sa v Trnave uskutočnil festival športu a olympizmu pod názvom kalokagatia. Atmosféra tohto veľkolepého sviatku doslova chytila za srdce nielen jeho priamych účastníkov, ale aj širokú trnavskú verejnosť.

Pred tridsiatimi rokmi – 23.-25. júna 1992 - sa v Trnave uskutočnila prvá celoslovenská (dnes už celoštátna) olympiáda detí a mládeže pod názvom KALOKAGATIA.  Toto pre slovenský školský šport  vzácne jubileum si pripomenulo aj nedávne zasadnutie občianskeho združenia „Kalokagatia na Slovensku“. Jeho účastníci nielenže vzdali hold a úctu zakladateľom hnutia inšpirovaného starogréckou kalokagatiou, ale v širšom kontexte si tiež pripomenuli nie ľahkú  (ale úspešnú) púť slovenského školského športu po „nežnej revolúcii“ v roku 1989. 

 

V neposlednom rade však treba spomenúť ešte jeden významný moment tohto slávnostného zasadnutia.  Významný najmä z pohľadu aktuálnej situácie v školskom športe na Slovensku.

A tým je  reštart  nášho občianskeho združenia, ktorého súčasťou je nielen obnovenie vlastnej webovej stránky, ale aj rekonštrukcia výboru, aktualizácia stanov, zmena sídla organizácie (namiesto Trnavy Moravany nad Váhom) či znovu vydávanie obľúbeného periodika. Pripomíname len, že „Paríž“ vyjde v elektronickej podobe už v októbri.

V rámci reštartu otvárame tiež celoštátnu diskusiu „QUO VADIS“ SLOVENSKÝ ŠKOLSKÝ ŠPORT?“ a pripravujeme aj výzvu pre pamätníkov k spolupráci pri spracovaní pokračovania známej pamätnice TAK ŠLI ROKY. 

V závere slávnostného zasadnutia mali prítomní možnosť nahliadnuť do zbierky dokumentov i artefaktov z histórie školského športu na Slovensku.

Nečakaný a nevídaný úspech “olympijskej generálky“ v roku 1991 pod názvom KALOKAGATIA inšpiroval jej organizátorov k viacerým smelým predsavzatiam. Stručne treba povedať, že všetky sa splnili „do bodky“, o čom sa píše v ďalšej časti. 

Prvý z týchto sľubov bolo odhodlanie zorganizovať podobné podujatie s celoslovenským dosahom. Pripraviť takýto „kolos“ však nebolo jednoduché a okrem iného si to vyžadovalo spoločný postup viacerých partnerov. A tu sa vlastne začína formovať vzťah medzi Slovenskou asociáciou na školách a občianskym združením Kalokagatia na Slovensku. Celoslovenská olympiáda bola nielen prvým dieťaťom tejto spolupráce, ale predovšetkým základom ich spoločného programu v najbližších desaťročiach.
 

V programe trnavského kolektívu nadšencov športu a olympizmu sa v súvislosti s pokusom oživiť starogrécku kalokagatiu na Slovensku hovorí predovšetkým v dlhodobom programe výchovy a vzdelávania prostredníctvom športu, v niektorých súvislostiach sa kalokagatia spomína ako  životný štýl.  Nakoniec sa do vedomia odbornej a širokej verejnosti kalokagatia  najvýraznejšie presadila  ako olympiáda. Tá prvá celoslovenská sa uskutočnila 23.-25. 1992 júna v Trnave. Zúčastnilo sa jej spolu so svojimi vedúcimi takmer 3 500 žiakov základných a študentov stredných škôl súťažiacich v 15-tich športových a 5-tich kultúrno-umeleckých súťažiach.  

Slávnostné otvorenie Kalokagatie 1992 sa uskutočnilo na futbalovom štadióne  Spartaka Trnava za prítomnosti viac ako 15 000 divákov – prevažne z radov školákov. Po slávnostnom nástupe nasledoval  galaprogram v ktorom vystúpilo viac ako 1 000 účinkujúcich, ktorí sa v rôznych obrazoch vrátili niekoľko storočí dozadu – k antickým olympijským hrám.  Toto úchvatné divadlo doplnil ešte zoskok parašutistov, tisícka vypustených holubíc,  ale aj sľub športovcov či zapálenie olympijského ohňa.

V priebehu slávnostného otvorenia bol odštartovaný aj detský maratón (4,2 km) ktorý  mal pripomenúť legendárny beh  bájneho FEIDIPPESA z maratónu do Atén, aby oznámil radostnú novinu o víťazstve Grékov nad Peržanmi slovami „zvíťazili sme.“

Súťažný  program Kalokagatie 1992 dopĺňali aj viaceré spoločensko-kultúrne podujatia, ktoré sa stretli s veľkým ohlasom nielen medzi účastníkmi detskej olympiády, ale aj medzi trnavskou verejnosťou.

K takým možno zaradiť pestrý sprievod mestom  v predvečer  olympiády,  kultúrno-spoločenskú súťaž medzi družstvami krajov po prvom súťažnom dni pod názvom „Večer s Markízou“,  Beh olympijského dňa, ale aj galavečer po skončení druhého súťažného dňa na známom Trojičnom námestí.

 

Jedným zo spomínaných predsavzatí  bolo, aby sa KALOKAGATIA ako olympiáda pripravovala každé dva roky – vždy v roku konania olympijských hier (letných i zimných) . A tak veľa času na oddych nezostávalo. Tým viac, že najbližšia olympiáda sa konala už v roku 1994, v ktorom si olympijské hnutie pripomínalo 100. výročie založenia svojho najvyššieho orgánu. Pre trnavských organizátorov bolo však zaväzujúca ešte ďalšia skutočnosť – ich KALOKAGATIA bola zaradená medzi desať podujatí na svete pod  patronátom MOV!  Tejto pocty sa vo vtedajšom Československu dostalo iba jedinému  významnému bežeckému  podujatiu – pod názvom „ VELKÁ  KUNRATICKÁ“!  A na Slovensku?

Kalokagatia bola prvá a je stále jediná!  

 

V roku konania Hier olympiády v Atlante  sa podarilo Trnavčanom splniť aj ďalšie zo svojich predsavzatí – zabezpečiť  domácim športovcom  konkurenciu zo zahraničia. Tú v roku 1996 tvorili chlapci a dievčatá zo šiestich krajín, ktorí najvýraznejšie ovplyvnili športovú úroveň   v atletických a plaveckých  súťažiach. V celej doterajšej histórii sa Kalokagatie  zúčastnili  mladí športovci zo štrnástich  krajín.

 

Dva roky po Atlante sa organizátori školského športu zo spišského regiónu podujali  pripraviť  aj zimnú časť  v tom čase už populárnej KALOKAGATIE. Ich zámer vyšiel na 100 percent a nová tradícia bola na svete.  Dnes už  však málokto vie, že pôvodný návrh  zorganizovať Zimnú Kalokagatiu  rátal s lokalitou BEZOVEC neďaleko  Piešťan.  Nestále snehové podmienky  však  prinútili autorov tohto zámeru zmeniť svoje plány a spoľahnúť sa  na kolektív okolo Duška Slivu. A urobili dobre!  Treba ešte dodať, že v programe  ZIMNEJ  KALOKAGATIE   ( tak znel  oficiálny názov podujatia) bolo  lyžovanie ( bežecké i zjazdové) rýchlokorčuľovanie na krátke trate – šortrek a hokej.  Neskôr pribudli  ešte  biatlon a snowboard.  Po skončení  podajatia na Spiši  bolo dohodnuté, že Zimná olympiáda sa bude konať vždy v  nepárne roky.

 

Písal sa rok 2000,  v ktorom  celoštátna olympiáda detí a mládeže napísala svoju piatu kapitolu. Tesne pred jej otvorením sa trnavskí organizátori  dozvedeli radostnú správu – na slávnostnom otvorení podujatia sa zúčastní aj J. Rooge,  predseda  Európskych olympijských  výborov a horúci kandidát na funkciu prezidenta MOV, čo sa o krátky čas aj potvrdilo.  Rogge sa v Trnave ( okrem samotného otvorenia) zúčastnil aj  vernisáže výstavy výtvarných prác v rámci kultúrnej časti  olympiády.  Na konci svojho pobytu v Trnave J. Rogge  prevzal  POSOLSTVO  KALOKAGATIE  účastníkom Hier olympiády  v Sydney, kam odlietal  z Viedne v podvečer toho istého dňa. List  Trnavčanov nezostal bez odozvy  z organizačného výboru  Hier olympiády   obratom prišla pozvánka do Sydney  pre predsedu Kalokagatie.  Trnavčanov však potešilo aj vyjadrenie J. Roggeho na tlačovej konferencii po slávnostnom otvorení: 

Som nadšený tým, čo som v Trnave videl a zažil. To, k čomu dospeli starovekí  Gréci je dodnes neprekonané. Napriek ubiehajúcim storočiam ostáva ideál  kalokagatie v podobe méty. Objavuje sa znovu a znovu a láka nás dosiahnuť ho. Som rád, že mylienka  kalokagatie je aj vďaka nadšencom na Slovensku stále živá. Európa postupne stárne,  v mládeži vidím budúcnosť. Treba sa jej venovať viac  ako doteraz. Vaša KALOKAGATIA má k tomu všetky predpoklady. 

Máj 1999 bol pre školský šport na Slovensku a osobitne pre KALOKAGATIU  šokujúci v tom najpozitívnejšom  zmysle slova.  Skupinka úspešných účastníkov jedného z najvýznamnejších mládežníckych podujatí ( nielen na Slovensku) mala možnosť navštíviť sídlo Medzinárodného olympijského výboru v Lausanne. 

Nezabudnuteľným zážitkom  pre nich bolo najmä ich dopredu plánované stretnutie s vtedajším prezidentom   MOV   J.A. Samaranchom.  Podľa  protokolu  celé stretnutie malo trvať presne  20 minút. Na jeho začiatku  chlapci a dievčatá prezidentovi  MOV odovzdali  tri medaily  kalokagatie – zlatú, striebornú i bronzovú.   A potom sa rozbehla beseda v závere ktorej prezident MOV povedal:   „Som veľmi rád, že môžem  osobne prijať  slovenskú delegáciu. Vy ste naše olympijské nádeje a verím, že sa v budúcnosti stretneme na olympijských hrách  a vy tam ako športovci budete reprezentovať svoju vlasť.  Sledujem  Vašu KALOKAGATIU,  ktorá je vzorom aj pre iné krajiny“.

 K najväčším zážitkom pre členov našej  minivýpravy   patrilo aj to, že pôvodne určených 20 minút sa „pretiahlo“ na celú poldruha hodinu.  „Sám veľký“ J. A. Samaranch  im robil sprievodcu po objektoch sídla MOV. 

 

V školskom roku 1994/95 sa výprava školských pracovníkov zo Slovenska zúčastnila Európskych  hier školských pracovníkov v belgickom  Butgenbachu . Nepočetná skupina zložená z atlétov, futbalistov a mixdružstva vo volejbale skončila v celkovom  hodnotení na prvom mieste. Táto skutočnosť motivovala aj organizátorov  školského športu na Slovensku, ktorí sa intenzívne začali zaoberať myšlienkou UČITEĽSKEJ OLYMPIÁDY. Od slov nebolo ďaleko k činom, a to platilo aj  v tomto prípade!  Prvá celoštátna olympiáda školských pracovníkov sa uskutočnila v roku 1997 v Nitre a v jej programe boli športy, ktoré sa tradične objavovali na európskych šampionátoch. Po Nitre nasledoval Trenčín, Komárno,  Trnava a ďalšie  mestá. Ich účastníci  sa jednoznačne zhodli na tom, že stále platí myšlienka vyslovená po skončení prvého ročníka  ( aj v tomto prípade  nevšedného a v Európe  ojedinelého podujatia),  že  OLYMPIÁDA JE  SKUTOČNÝM  BALZAMOM  NA UBOLENÉ  TELOCVIKÁRSKE  PLECIA. 

Po skončení cyklistického kritéria na Kalokagatii  1992  opravil Andrej Prno z Bratislavy výrok rozhodcov, čím sa pripravil o bronzovú medailu. Tá potom pripadla štvrtému v poradí.  Toto športové gesto  bolo organizátormi  po zásluhe ocenené dodatočne vyhlásenou cenou FAIR PLAY, ktorá bola následne vyhodnocovaná každé dva roky – vždy pri príležitosti detskej olympiády v Trnave.

V tejto súvislosti treba spomenúť ešte jednu „maličkosť“.  Organizátori navrhli športový čin  A. Prnu na ocenenie komisii fair play  vtedajšieho Československého olympijského výboru. Ten návrh schválil.  Čo dodať na záver?  Za obdobie troch desiatok rokov školskú cenu FAIR PLAY získalo niekoľko desiatok mladých športovcov a školských pracovníkov. Viacerí z nich toto ocenenie získali aj za záchranu ľudského života.

 

 Kalokagatia ako olympiáda bola určená predovšetkým pre žiakov základných škôl – aj keď  v prvom ročníku štartovali tiež stredoškoláci. Ich oficiálny vstup na olympijskú mládežnícku scénu však prišiel o čosi neskoršie – v roku 2007. Udialo sa to s veľkou podporou predsedu Trnavského samosprávneho kraja Tibora Mikuša. Od tej doby sa GAUDEAMUS IGITUR ( názov olympiády stredoškolákov) koná pravidelne každé dva (nepárne) roky. 

 

K najvýznamnejším počinom nadšencov školského športu na Slovensku  nesporne  patrí  vytvorenie uceleného ( a podotýkame, že  v Európe ojedinelého ) systému školských športových súťaží, každoročne aktualizovaného  KALENDÁROM. Jeho prvou podobou bol program celoslovenskej olympiády detí a mládeže KALOKAGATIA 1992.  V priebehu nasledujúcich  desaťročí  sa v ňom objavilo celý rad  súťaží, spravidla rozdelených do dvoch vekových kategórii – žiaci a žiačky základných škôl,  študenti a študentky stredných škôl.  Iné vekové kategórie sú vyhlasované len výnimočne. Obsah KALENDÁRA  rešpektuje  predovšetkým  tradície konkrétneho športu na Slovensku, aktuálny záujem detí  oň a v neposlednom rade  aj personálne a materiálne možnosti.  Výnimočnosť „nášho“ KALENDÁRA spočíva najmä v tom, že je úzko prepojený na plnenie hlavného poslania mládežníckeho športu – získavať  deti a mládež pre pravidelné športovanie, svojim podielom prispievať  k zvyšovaniu ich športového majstrovstva a v neposlednom rade spájať  šport  s kultúrou, výchovou a vzdelávaním. Zostavovanie kalendára má svoje pevné pravidlá  a najmä logiku – vekovými kategóriami začínajúc, cez termíny  až po postupovú  náväznosť.  

 

Slovenský školský šport v uplynulých dasaťročiach  si veľmi úspešne počínal aj v kontaktoch so zahraničím.  Hneď po založení SAŠŠ sa táto organizácia stala riadnym členom  ISF (International School Sport Federation) a pár mesiacov nato odcestovala do zahraničia aj prvá výprava slovenských školských športovcov.  Tvorili ju cezpoľní bežci, ktorí v Portugalsku obsadili ako kolektív  skvelé piate miesto.  V ďalších rokoch sme sa dočkali aj umiestnení na pódiu. Celkový počet medailových umiestnení sa v súčasnosti blíži k stovke.  Významným vkladom do histórie ISF sme prispeli aj na diplomatickom poli. V orgánoch aj v komisiách tejto medzinárodnej organizácie úspešne pôsobili V. Grieger, J. Bartík ( bol dokonca podpredsedom ISF) , J. Dančík, A. Harna, a R. Králik.  

Za najúspešnejšiu oblasť slovenského školského športu v medzinárodnej činnosti však považujeme organizáciu medzinárodných školských majstrovstiev ( pozor – nie MS). 

V približne desiatich športoch sa organizujú každé dva roky.  Miesto ich konania schvaľuje Exekutíva ISF na základe prihlášok členských organizácii. Z tohto pohľadu aktivitu Slovenska možno považovať za obdivuhodnú. V rokoch 1996 -2010 sme u nás privítali účastníkov školských šampionátov v atletike ( Banská Bystrica), volejbale (Komárno), stolnom tenise (Senec), orientačnom behu (Pezinok), cezpoľnom behu (Liptovský Mikuláš), a florbale (Trenčín). Šesť vrcholných podujatí v priebehu 12-tich rokov!! Slovensko svojou rozlohou určite patrí k najmenším členom  ISF, no počtom zorganizovaných podujatí konkuruje tým najväčším. A to už je čo povedať.

 

Významným pomocníkom pri organizovaní školských športových súťaží a ďlších súťažných či nesúťažných podujatí v minulosti boli a v súčasnosti sú aj viaceré periodiká – tlačené i elektronické.

Úplne na začiatku to bol SPRAVODAJ ŠTK  vychádzajúci príležitostne 5 – 6 krát ročne a úzko korešpondujúci s KALENDÁROM školských športových súťaží , ale aj s PREHĽADOM VÝSLEDKOV“   v predchádzajúcom školskom roku.  

Najväčšiu popularitu medzi učiteľmi i žiakmi na Slovensku si však získal mesačník s pravidelne meniacim sa názvom, a to každé štyri roky podľa miesta konania najbližších letných olympijských hier. Začalo sa to ATLANTOU a postupne nasledovali ATÉNY, SYDNEY, LONDÝN, PEKING, RIO DE JANEIRO... Redakčný kolektív momentálne pracuje nad koncepciou nového periodika s názvom PARÍŽ. Jeho prvé číslo uzrie svetlo sveta už v I. štvrťroku  budúceho školského roka  a jeho elektronická podoba bude viazaná na webovú stránku o.z. Kalokagatia na Slovensku. 

 

Pod týmto názvom sa zrodilo dielko, ktoré jeho autorský kolektív venoval 20.výročiu vzniku SAŠŠ. Zaujímavým spôsobom sú v ňom zobrazené  dve dekády nášho školského športu po „nežnej revolúcii.“ História síce nie je príliš dlhá, ale o to úspešnejšia. Je to publikácia o ľuďoch a ich nadčasových skutkoch, o ich obrovskom nadšení i nezlomnej vôli prekonávať prekážky. Nie je to síce žiadne „umelecké dielo“ na úrovni literárnych klasikov, ale podmienky a ťažkosti, v ktorých sa zrodilo si zaslúži prinajmenšom úctu. V najbližších dňoch budú na tejto webovej stránke zverejnené podrobné  informácie o pokračovaní  spracovania  ďalšej kapitoly histórie školského športu na Slovensku. Prezradíme len hlavný zámer - spojenie faktov so spomienkami konkrétnych ľudí.    

 

Školským športovcom na  Slovensku sú okrem postupových súťaží  určené aj viaceré doplňujúce pohybové aktivity, ktoré napomáhajú vyplniť časové medzery v termínovníku  KALENDÁRA. Spolu s povinnou telesnou výchovou  a celým radom  regionálnych  ponúk  tohto charakteru výrazne prispievajú k zvyšovaniu  počtu športujúcich detí.

K takým ponukám rozhodne patria  pravidelne sa opakujúce  Školské dni športu.  História ich po prvý raz zaregistrovala v školskom roku 1996/97 ako neoddeliteľnú súčasť vtedy populárnych  jesenných DNÍ ŠPORTU NA SLOVENSKU.  Tie „naše“ pozostávali z netradičných disciplín  s cieľom osloviť a pritiahnuť k športovaniu čo najviac detí , najmä  tie, ktoré dovtedy  nestihli zaradiť šport do svojho denného programu.

K tomu mali poslúžiť  predovšetkým  nenáročné pohybové  aktivity. Nenáročné nielen z hľadiska materiálneho, ale hlavne z pohľadu čo najjednoduchších  pravidiel. Takými  sa ukázali napríklad súťaže v skákaní cez krátke švihadlo, žonglovanie s futbalovou loptou či penaltový festival v premieňaní pokutových kopov. Jadrom školských dní športu  však bol Memoriál Márie Zavarskej        ( štafety 10 x 1 km) pomenovaný po známej slovenskej novinárke, ktorá celý svoj aktívny  život  venovala mládežníckemu športu. Len tak pre zaujímavosť – v najlepších rokoch  v tejto súťaži štartovalo 12 – 15 tisíc žiakov základných  a študentov stredných škôl.

 

Základy dlhé roky populárnej súťaže aktivity základných a stredných škôl v Slovenskej republike   boli položené už na olympiáde KALOKAGATIA 1992.

Vtedy organizátori tohto významného podujatia zostavili poradie škôl na základe bodového zisku v jednotlivých športových súťažiach . V nasledujúcich rokoch  boli  spracované podmienky, ktoré prerástli rámec  celoslovenskej  olympiády.  Základom pre zostavenie poradia  škôl bolo umiestnenie na školských majstrovstvách Slovenska.  Postupne sa však kritériá dopĺňali a tak  sme sa dopracovali k známym  pilierom – výkonnostnému, účastníckemu a výchovnému.  Prvé celoštátne vyhlásenie ŠKOLY ROKA ( tak sa súťaž športovej aktivity škôl pomenovala) sa uskutočnilo v Bratislave  v školskom roku 2003/2004. Neskôr sa  tento projekt  obohatil aj o vyhlásenie výsledkov ankety  „NAJLEPŠÍ ŠKOLSKÝ ŠPORTOVEC ROKA“. 

Komplexnosť  pôsobenia  dobre  fungujúcemu systému  školského športu na Slovensku potvrdzuje aj systém motivačných prvkov. K tým najvýznamnejším nesporne  patria  ZÁSADY  OCEŇOVANIA .  Ich základom  sa stala medaila I.B. Zocha ( jeden z najznámejších slovenských pedagógov v minulosti), ktorá neskôr  získala svoju zlatú, striebornú  a bronzovú   podobu. Skutočným vrcholom tejto pomyselnej pyramídy je  však  KRIŠTÁLOVÉ SRDCE  tohto slovenského pedagogického velikána. Do povedomia širokej pedagogickej verejnosti  sa však dostali aj ďalšie  motivačné prvky.  Predovšetkým  ŠKOLSKÁ CENA FAIR PLAY  ( pre mládež i dospelých) ale aj zriadenie  SIENE SLÁVY  SLOVENSKÝCH TELOCVIKÁROV. 

 

Určite najstaršou ponukou KALENDÁRA školských športových súťaží je dlhodobá súťaž futbalových družstiev základných škôl. Je zaujímavá  najmä tým, že kopíruje hracie systémy vrcholných svetových či európskych futbalových súťaží akými sú Majstrovstvá sveta,  Majstrovstvá Európy alebo významné súťaže klubových mužstiev.  Zastavme sa pri najstaršom z týchto podujatí – LIGE MAJSTROV, ktorá pred niekoľkými  desaťročiami fungovala ako MALÝ POHÁR EURÓPSKYCH MAJSTROV. Jeho prvý ročník sa uskutočnil ešte v roku 1970/71.  Mal síce „len“ regionálny charakter, no účasť viac ako šesťdesiatich družstiev avizovala, že autor myšlienky trafil priamo do čierneho. V priebehu ďalších rokov sa okruh tohto futbalového regiónu  postupne rozširoval – až sa zastavil na hraniciach Slovenska.  Pri dobrej vôli ani toto nemusí byť konečná stanica. Uvažuje sa o návrhu medzinárodnej LIGY V4.

V čom spočíva atraktívnosť tohto nesporne zaujímavej súťaže?   Najmä   v tom – aspoň si  myslíme  – že súperiace kolektívy si v záverečnej fáze turnaja vyžrebujú názvy klubov ( štátov) z aktuálneho  práve prebiehajúceho  veľkého turnaja. Čo sa týka samotnej účasti,  600 – 700 družstiev zo všetkých slovenských krajov nie je žiadnou raritou.  Len pre zaujímavosť -  v školskom roku 1998/99 v našej LIGE MAJSTROV  hralo 792 prihlásených  družstiev.    

Na popularite našej „LIGY MAJSTROV“ nič neuberá ani fakt, že organizácia zápasov (dvojzápasov) je na bedrách samotných škôl.